Tak dlho sme sa hľadali, až kým sme sa našli. A tak dlho sme hľadali svoje útočisko, až sme prišli na to, že čo si človek neurobí, to jednoducho nemá… a tak sme si dali meno. AZYL. Veď čo má meno, to existuje, nie?

Nie…?
Ktovie. Možno sme a možno nie sme, vlastne na tom ani nezáleží. To, na čom záleží je, že tvoríme.
Divadlo.
Umenie.
Kultúru.
Alebo aspoň akési metafyzické prítomno. Safe space, chápeš. Také čosi nikdy nie je na škodu.
Tvoríme (ho) pre seba, aj pre teba, lebo tak sa nám to páči.
Prijmeš náš AZYL?

Svoju identitu, tak ako mnohí, ešte len hľadáme. Našou doménou je divadelná tvorba, ale žiadne zákutie umenia nepovažujeme za nezaujímavé. Nemáme jasnú predstavu o tom, kedy sa partia kamošov stáva „telesom”, ale ak sa ráta, že už sme čosi spoločne párkrát nielen začali, ale aj úspešne skončili, potom sa radi budeme nazývať telesom. Pravdepodobne kultúrnym.

Chceme sa rozprávať. Nielen s tými, ktorí zmýšľajú rovnako ako my, ale s každým, kto bude ochotný nás aspoň chvíľu počúvať. Možno vás naštveme, možno sa nám budete smiať, možno vám to bude jedno. A možno u nás nájdete svoje útočisko. Vtedy si povieme, že sme to dali. Že nie sme len banda bohémskych povaľačov, pretože ste vďaka nám na chvíľu zabudli na svet reálny a uverili tomu nášmu. Divadelnému. Lebo divadlo je jedna z najpríťažlívejších ilúzií, aké poznáme.